Začiatkom septembra t. r. sa tu na stránkach magazínu Železničné.info objavila informácia o nepretržitej výluke na trati 145 a to v úseku medzi Hornou Štubňou a Skleným pri Handlovej. Pravidelne premávajúce vlaky boli na tomto úseku nahradené autobusmi. Dôvodom výluky, ktorá zatiaľ stále prebieha, je výstavba nového železničného mosta. Keďže ma zaujímalo, v akom stave práce na výstavbe nového mosta sú, uplynulú sobotu som zašiel do Hornej Štubne. O výstavbe nového železničného mosta na trati 145 je nasledujúca krátka fotoreportáž.

     Železnica do Trenčína bola budovaná v rámci výstavby Považskej železnice. Spoločnosť Považskej železnice, založená v januári 1873, získala koncesiu na výstavbu železničnej trate Sopron - Bratislava – Trenčín – Žilina s odbočkou z Trnavy do Břeclavi. Napriek finančným problémom bola dňa 1. mája 1878 železnica v Trenčíne takmer realitou. Trenčín bol z pravého brehu rieky Váh železnicou spojený z Bratislavou, Viedňou a Budapešťou. Železničný most v Trenčíne bol postavený o pár rokov neskôr. V súčasnosti sa tento most spomína v súvislosti s ukončením využitia pre železnicu, a to je vhodná príležitosť uviesť zopár informácií z jeho minulosti.

    Ak  sa dostatočne nasýtime pohľadom na skalné bralo pripomínajúce „Slona“, môžeme pokračovať k ďalšiemu tunelu na trati z Červenej Skaly do Margecian, ktorým je Hamrický tunel. Po ľavej strane nám spoločnosť robia vody nádrže Palcmanská Maša, ktorú železničná trať za tunelom križuje na dvoch miestach. O tom je tretie pokračovanie putovania po Stratenskom labyrinte.

    Druhú časť putovania stratenským labyrintom začneme v Stratenej. Pri výstavbe trate z Červenej Skaly do Margecian nebola budovaná len železničná trať, ale na viacerých miestach bola vybudovaná nová cesta a upravené koryto rieky Hnilec. Tak tomu bolo aj pri Stratenej, kde sa vedľa seba tiesni rieka, cesta a nová železničná trať. 

   V úseku medzi stanicami Dobšinská Ľadová Jaskyňa a Mlynky rieka Hnilec vytvára množstvo ostrých zákrut v údolí s vysokými strmými vápencovými skalami. Železničná trať tu prechádza štyrmi v malých vzdialenostiach od seba nachádzajúcimi sa tunelmi, ktorých razenie bolo pomerne jednoduché, pretože všade bol súdržný celkom suchý vápenec. Okrem tunelov je tu aj niekoľko zaujímavých železničných mostov. V prvej časti sa zoznámime s  niektorými objektmi v úseku Dobšinská Ľadová Jaskyňa – Stratená.

    Nasledujúci článok je o dvoch tuneloch, cez ktoré som kedysi dávno občas cestoval. Dnes cez tieto tunely vlaky už nechodia. Mnohí cestujúci vlakmi medzi Lučencom a Zvolenom možno ani netušia, že predtým na tomto traťovom úseku boli dva tunely. Prvý tunel v smere z Lučenca do Zvolena bol hneď za zastávkou Píla (s pôvodným názvom Píla pod Javorom). Druhý tunel bol medzi zastávkou v Podkriváni a stanicou v Kriváni. Píľanský tunel síce ešte existuje, ale vlaky cezeň nechodia. Krivánsky tunel síce neexistuje, ale vlaky cezeň chodia. Ako to teda vlastne je?

     Železničná trať 132 medzi stanicami Bratislava ÚNS a Bratislava-Petržalka vedie cez diaľnično-železničný most postavený ponad rieku Dunaj. Jeho výstavba sa začala v roku 1977. Po čiastočnom spojazdnení v decembri 1983 sa výstavba mosta ukončila v decembri 1985. O tomto vskutku zaujímavom moste slúžiacom železničnej a cestnej doprave je nasledujúci článok.

 Pôvodne som chcel o mostoch a tuneloch medzi Handlovou a Hornou Štubňou pripraviť len dva články, ale Bralský tunel je natoľko zaujímavý železničný objekt, že si zaslúži samostatný článok. V tejto tretej časti sa budeme venovať ďalším objektom a bude to: Pekelský tunel, Bralský viadukt a Štubňanský tunel.